Predražené nákupy alebo hrušky s jablkami?

Zaujal ma článok Upíri štátu, predražené nákupy papiera A4 na čiernobielu tlač o 48%. Autor v ňom na základe informácií z centrálneho registra zmlúv porovnáva  jednotkové ceny kancelárskeho papiera A4, za ktoré ho nakupuje vybraných sedem verejných obstarávateľov. A týmto porovnaním dospel k šokujúcemu záveru vyjadrenom v nadpise svojho článku. Vo firemnom nákupe sa pohybujem od roku 2001, elektronickým aukciám sa venujem od roku 2004 a krátko potom som sa začal zaoberať ich implementovaním do procesov verejného obstarávania. A s autorom jednoducho nemôžem súhlasiť, aj keď ja som ten posledný, kto by obhajoval efektivitu nákupu štátnych organizácií. Použité argumenty ale nedávajú logiku a čísla sú (verím, že nie zámerne) používané veľmi tendenčne.

Argument č.1:

Ministerstvo vnútra nakupuje ten istý kancelársky papier A4 od toho istého dodávateľa za 48 % vyššiu cenu ako Sociálna poisťovňa.

Ja hovorím – No a? Časy, keď ceny určoval centrálne štát, sú dávno preč. Našťastie aj u nás už vo väčšine prípadov ceny určuje trh. “Chceš kúpiť papier? Mám ho za toľko. Máš ďalšie ponuky? Ok, tam môžeme súťažiť a ty si vyber. Nemáš? Tak ber alebo nechaj tak.” Je to výrazne zjednodušené, ale jednoducho ceny určuje stret ponuky s dopytom (a vo verejnom obstarávaní v podstate len stret ponúk, pretože na strane dopytu sa viacmenej nevyjednáva) a nie to, za koľko nakúpila papier Sociálna poisťovňa v určitom čase a za určitých podmienok. Neskôr ukážem, že aj tých 48% je nezmysel. Je povinnosťou verejného obstarávateľa pripraviť súťaž tak, aby získal čo najviac ponúk a tým zabezpečil efektívnu súťaž. Bohužiaľ takýto stav je ešte stále veľmi zriedkavý. Ale ak na konci e-aukcia vyhodnocuje len dve alebo jednu ponuku, veľké zázraky s pohybom cien smerom nadol čakať nemôžeme.

Ďalej autor polemizuje o to, že firma XY ponúkla v sledovanom období v ôsmych verejných obstarávaniach 8 rôznych cien za rovnakú položku a nikto v štátnej sfére si to nevšimol.

?? Čo si kto mal všimnúť? Je výhradným právom každého dodávateľa vypracovať svoju cenovú ponuku do výberového konania podľa najlepšieho svedomia a vedomia. Ponuky vznikajú v konkrétnom čase a v konkrétnych podmienkach. Každá z nich je preto jedinečná a odráža napríklad skutočnosti ako: mám zákazky? je to dobrá referencia? oplatí sa mi to vzhľadom na ostatné podmienky súťaže? bola použitá e-aukcia? dostal obstarávateľ dostatočný počet ponúk aby bola zabezpečená súťaž? a podobne. Porovnávať jednotkové ceny bez ostatných súvislostí je nezmysel.

Argument č.2:

Opäť testované štátne organizácie nakupujú od veľkoobchodníka drahšie ako sú maloobchodné ceny v Tescu.

Netuším, prečo autor porovnáva výsledky verejných obstarávaní s maloobchodnými cenami v Tescu. Verejné obstarávanie je pomerne komplikovaný proces a tí, ktorí podľa neho postupujú, sú viazaní príslušným zákonom. Pri objemoch nákupov, ktoré sú v článku spomínané, verejné obstarávanie nepozná postup – skoč do auta a dovez z Tesca 4 kartóny papiera. Tescu, mimochodom, nikto nebránil, aby sa zúčastnilo predmetných obstarávaní. Každopádne autor opomenul fakt, že verejné obstarávanie sa vždy robí na celkové náklady – teda napríklad vrátane dopravy po celom Slovensku. V prípade Ministerstva vnútra je to napríklad až 259 dodacích adries po celom Slovensku (Pri Okresnom súde v Topoľčanoch sa jedná len o jedinú adresu). A toto vám Tesco za svoju cenu nezabezpečí…

Pozrime sa na záverečnú tabuľku, ktorá podľa mňa veľmi nešťastne porovnáva neporovnateľné. Referenčnou cenou za balík papiera je cena z Tesca, vyššie som uviedol dôvody, prečo už tento predpoklad je nesprávny. Najlepšie potom vyzerá nákup Sociálnej poisťovne (SP), ktorá si vysúťažila cenu dokonca nižšiu, než ju v auguste tohto roku malo Tesco na predajni. Zmluva SP je ale z roku 2010, ostatné porovnávané zmluvy sú len niekoľko mesiacov staré, takže obstarávanie SP sa konalo v iných podmienkach. Dodávka papiera pre SP je okrem toho len súčasťou balíka ďalších skoro 1000 položiek, pričom tabelačný papier a obálky sú v porovnateľných objemoch. Takže dodávateľ mal väčší priestor na hýbanie s cenou ako napríklad pri ministerstve vnútra, kde papier je jedinou nakupovanou komoditou. Druhý najlacnejší nákup sa podaril na Okresnom súde v Topoľčanoch. Tu ale ide “len” o 7500 EUR, čiže zákazku s nízkou hodnotou a je otázne, či ročná zmluva na fixnú cenu bola tým najlepším riešením. Na druhej strane takúto dodávku zvládne ľubovoľný lokálny dodávateľ, takže je tu predpoklad na väčší tlak na cenu, čomu sa musel víťaz prispôsobiť.

A teraz najväčší “hriešnik”, ministerstvo vnútra, ktoré podľa autora predražilo svoj nákup oproti SP o 48%. Autor sa ale v tomto prípade trochu pohral s číslami, alebo si nesprávne pozrel danú zmluvu. Pri cene 3,02 EUR za balík totiž uvádza nakupované množstvo ako “neuvedené”. Pohľad do zmluvy ale hovorí, že daná cena platí pri objednaní 1-25 balíkov. Takže porovnávame cenu za objednanie jedného balíka pre MV SR s cenou za 30.000(!) balíkov u SP. Takéto porovnanie samozrejme nemôže pre MV SR dopadnúť dobre. Pri objednaní 200 a viac balíkov ale ministerstvo vysúťažilo cenu 2,58 EUR za balík, čo ho v autorovej tabuľke zrazu posúva z posledného na druhé miesto, tesne pred súd v Topoľčanoch.

Pikoška na záver. Pohľad do zverejnených faktúr SP z posledného obdobia ukazuje, že poisťovňa nakupuje väčšinu papiera v cene 2,58 EUR za balík s DPH…

Takže kto je tu víťaz a kto porazený?

P.S. Nikdy som nepracoval v žiadnej zo spomínaných inštitúcií ani u víťaza spomenutých tendrov.

Prečo nechceme povinné elektronické aukcie

Tento nadpis by sa asi hodil lepšie do blogu nejakého dodávateľa (aj keď aj my sme dodávateľ) a nie na stránky najväčšieho poskytovateľa softwaru na aukcie na Slovensku. Ale klasický dodávateľ by ešte z nadpisu vyhodil “povinné”

Dnes sú aukcie veľkou módou. Za tie roky, čo školím klientov, som sa vždy na začiatku školenia pýtal, kto nikdy nepočul o aukcii. Pred piatimi rokmi sa hlásili skoro všetci. Postupne ten počet klesal a dnes (29.9.2010) sa už neprihlásil nikto. Aukciám sa jednoducho dnes nedá uniknúť. Je to moderná téma, v novinách skoro každý deň, diskusie pod článkami nekonečné a niektoré z príspevkov aj zmysluplné. Vláda sa rozhodla, že to s aukciami skúsi. Snahy tu boli aj v minulom volebnom období, ale zostali len na úrovni rétorických cvičení o 30% úsporách vo verejnom obstarávaní.

Títo vyzerajú byť iní. Aukcie boli predvolebnou témou, po voľbách o nich vláda neprestala hovoriť a dokonca sa tu aj objavil návrh novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorý prikazoval uskutočňovať aukcie pri nákupe tovarov pre všetkých obstarávateľov. Minulú stredu síce na vláde neprešiel (?) ale už v piatok to kompenzovali uznesením vlády, ktoré prikazuje všetkým ústredným orgánom, ich organizáciám, štátnym podnikom použiť aukcie pri obstarávaní tovarov A SLUŽIEB A PRÁC (čiže vždy) od januára budúceho roku. Viac tu a tu .

Oproti návrhu zákona síce vypadla minimálne samospráva (tu ale aukcie aj tak tí, čo chceli, používajú) a spoločnosti, kde štát nemá 100% účasť, ale na druhej strane sa rozšíril okruh použitia z tovarov na všetko. A teraz poďme počítať. Ministrov je 12, nech má každý vo svojom rezorte len 20 organizácií (veľmi veľmi konzervatívny odhad, ale pre toto počítanie nám to stačí). To je 240 organizácií, k tomu nejaké tie ústredné orgány, dajme tomu 20, potom štátne podniky – možno 20. Ďalej nemusíme počítať, zatiaľ je to približne 280 subjektov. Títo všetci by mali o tri mesiace nabehnúť na elektronické aukcie pri všetkom a bez výnimky. Takže máme približne určenú stranu dopytu. A teraz sa poďme pozrieť na stranu ponuky.

Trh poskytovateľov elektronických aukcií je neobvyklý. Počet hráčov sa dá spočítať na prstoch jednej ruky a keď to veľmi preženiem, tak nám stačí maximálne ruka druhá a aj na nej ostanú neobsadené prsty. Teoreticky tu existuje EVO, program na elektronické verejné obstarávanie zabezpečený štátom, ktorý stál veľa peňazí a nikto ho nechce (používať). Od roku 2007 len niečo vyše 300 súťaží z celej možnej skupiny stoviek verejných obstarávateľov, ktorí sa tešili, že budú mať program zadarmo. EVO ale rieši len fázu zadávania ponúk, modul aukcie síce má, ale nikto ho nikdy nepoužil a z toho je jasné, že tadiaľ cesta nevedie (prvá aukcia bude v týchto dňoch na ministerstve školstva, podľa mňa aj posledná). EVO určite nemôžeme v našom prípade brať ako možný software na nasadenie aukcií od januára. Potom je tu NAR marketing, so svojim produktom PROe.biz. NAR je ďaleko najväčším hráčom na trhu (odhad je 80%), s najväčším počtom uskutočňovaných aukcií, s najväčším počtom klientov, užívajúcich software na aukcie. Ale NAR má na Slovensku v tejto chvíli niečo vyše 50 aktívnych klientov, ktorí aukcie pravidelne vyhlasujú. Začína nám to zapínať? Pokiaľ by NARu pripadla len polovica z možného koláča, znamenalo by to trojnásobok existujúcej klientely. Je potrebné si uvedomiť, že predajom softwaru to celé len začína, nie končí. Ten, kto chce aukcie používať, musí vedieť, ako na to, resp. sa to niekde naučiť. Znamená to trvalé poskytovanie odbornej pomoci, konzultácie pri nastavení jednotlivých súťaží, komunikácia s dodávateľmi, pomoc s prípravou aukcií … To sú stovky nových súťaží a na trhu v súčasnosti nie je dostatok ľudí s potrebnými odbornými znalosťami. 

Ďalší poskytovatelia sú viac-menej symbolickí. Je ich menej ako 5, počet predaných softwarov môžme odhadovať na jednotky a skôr o nich počuť v tlači vo vlastných PR článkoch ako v reálnom nasadení.

Potom je tu druhá skupina poskytovateľov, ktorí ale nepredávajú software, ale živia sa outsourcingom aukcií. Za úplatu uskutočnia elektronickú aukciu za obstarávateľa, ktorý “len” pripraví podklady, uskutoční zber prvotných ponúk a odovzdá predbežné vyhodnotenie. Tieto firmy majú pomerne širokú klientelu, pretože u každého klienta uskutočnia zopár aukcií a potom idú ďalej, lebo obstarávateľ zistí, že je to príliš drahé. Keďže vláda predpokladá povinné aukcie, teda vždy a dlhodobo, toto nie sú možní dodávatelia požadovaného produktu. Čiastočne dopyt pokryjú, ale v našom prípade nehrajú podstatnú úlohu, pretože sa bavíme o stovkách až tisíckach aukcií. Týchto firiem je na trhu tiež len pár a niektorí sem priputovali aj zo skupiny predajcov softwaru, lebo sa im na tomto poli darí viac.

Zrátané a spočítané, aj keby sa všetci aktuálni provideri na trhu spojili, nie sú schopní pokryť ani polovicu aktuálneho dopytu… Vzniká tu priestor pre “rýchlokvasené” produkty, ktoré vzniknú za pár dní s nálepkou sw na e-aukcie a zaplavia trh. Obstarávateľ, ktorý nemá žiadne informácie o tom, čo vlastne chce a ako taký software má vyzerať, je v pasci. Získa lacný program bez akejkoľvek podpory, ale on musí 1. januára vyhlásiť prvé aukcie. Prvé takéto požiadavky už začínajú chodiť a je jasné, že úradníci nevedia, čo majú dopytovať. Toto všetko v konečnom dôsledku môže priniesť diskreditáciu aukcií, pretože sa začnú množiť nepodarené súťaže (v dôsledku absencie know-how), na ktoré odporcovia aukcií len čakajú.

Povinné elektronické aukcie sú dobrou (aj) politickou témou. Aukcie naozaj fungujú a sú prínosom pre každého obstarávateľa, ktorý ich zaviedol. Ale uvedomil si niekto, kto tento návrh presadil, že drvivá väčšina tých, ktorí aukcie od januára musia používať, to nebude vedieť efektívne nasadiť a používať?

Poďme šetriť, páni ministri

Od nástupu novej vlády počúvame neustále o šetrení a hľadaní zdrojov, často sa spomínajú predražené tendre za minulej vlády v jednej vete s tým, ako sa to zmení. Šetrenie je činnosť  bohumilá, väčšina z nás to pozná na vlastnej koži, ale ak o tom hovoria ľudia, ktorí spravujú miliardy nás všetkých, je to oveľa zaujímavejšie. Jedným z najlepších nástrojov, ako vo verejnom obstarávaní šetriť peniaze, sú elektronické aukcie. A keďže sa aukciám venujeme už 10 rokov, nielen že vyjadrenia o úsporách berieme vážne, ale zároveň vieme, že sú to ciele veľmi jednoducho dosiahnuteľné. Stačí chcieť. Aby sme to ministrom uľahčili, minulý týždeň sme pani premiérke a všetkým členom vlády zaslali list nasledovného znenia:

Vážený pán minister,
s potešením prijímame správy o zámere súčasnej vlády využívať v rámci verejných zákaziek elektronické aukcie. V súvislosti s tým Vám ponúkame ZADARMO a bez ďalších podmienok najúspešnejší e-aukčný systém v privátnom a verejnom sektore na území Česka a Slovenska. Volá sa PROe.biz a sme jeho autormi a prevádzkovateľmi. Ponuku chápeme ako bezplatné polročné užívanie na ministerstve v absolútnom tvare, kedy nepožadujeme platby ani z úspor, ani za podporu. Touto ponukou Vám chceme umožniť overiť si v praxi deklarované výhody aukcií.
Bezpečnosť systému, okrem iného, je doložená skutočnosťou, že ho používajú aj banky a iné finančné inštitúcie. Prostredníctvom neho sa uskutočnilo 35 000 e-aukcií, z toho v štátnej a municipálnej sfére vyše 4000 v celkovom finančnom objeme 200 mil €. Priemerná dosahovaná úspora je 12%. E-aukcie je možné využiť na zákazky s nízkou hodnotou, podprahové, podlimitné aj nadlimitné zákazky. V privátnej sfére sa využíva aj na veľmi náročné stavebné zákazky v rozsahu miliárd €.
Na túto akciu nie je potrebné na Vašej strane ani na strane dodávateľov nič inštalovať, do sw sa vstupuje cez internet tzv. vzdialeným prístupom. E-aukčný systém by si, rovnako ako 95% našich užívateľov, obsluhovali pracovníci Vášho úradu sami. Ich zaškolenie poskytneme tiež zadarmo.
Na to, aby Vám akcia priniesla efekt, bude nutná podpora vedenia inštitúcie. Môžeme poskytnúť informácie, ako podobnú situáciu riešili mestá , veľké aj malé nemocnice alebo súkromné firmy. Počas celého obdobia akcie budeme poskytovať odbornú uživateľskú podporu.
V prílohe je referenčný list užívateľov a informácie o konferencii eBF, o jedinečnej akcii, kde sa diskutuje aj na tému úspor rozpočtových finančných prostriedkov a transparentnosti výberu dodávateľov verejných zákaziek.

S úctou

Tomáš Trenkler
Country manager