Jak je to s e-aukcemi, etikou a slušností?

Je obecně přijímanou skutečností, že e-aukce ve veřejném sektoru umožňují šetřit městské a obecní peníze. Že průhlednost – dnes se s oblibou říká transparentnost, kterou s sebou e-aukce přináší je ze strany obstaravatele neoddiskutovatelným „prohlášením slušnosti“. Je to dáno tím, že jednotlivé kroky vyhlašovatelů a také předkladatelů nabídek si všechny kvalitnější softwary zapisují. Ukládají se do paměti v softwaru, které se říká černá skřínka, protože informace v ní nejdou měnit.  Znamená to, že jakýkoliv auditor je pak může i po mnoha létech vytáhnout na světlo a porovnat se standardy jiných výběrových řízení, případně propojit a porovnat s novými informacemi. Vyhlašovatelé výběrových řízení tak dávají najevo, že se nemají proč bát kontrol. Předem souhlasí s tím, že jejich práci, ať už dobrou nebo špatnou, je možné dosledovat i deset roků nazpátek. 

Slovensko a Česko jsou ve využívání e-aukcí dál než okolní státy. Ve veřejném prostoru je na tom Slovensko o významná procenta lépe než čeští bratři. O to víc překvapí názory, které v poslední době na Slovensku zaznívají, že e-aukce lze jednoduše manipulovat, že vzniká prostor pro sofistikovanou kriminalitu a že je v každém případě lepší svěřit jejich realizaci e-aukčním specialistům. Pikantní je, že nejhlasitější šiřitel tohoto postoje je právě takovým outsourcingovým poskytovatelem, tzn. e-aukčním specialistou, který pro instituce dělá e-aukce dodavatelsky. Takže si tím prohlášením vlastně přihrává zájemce o business. Nešťastné je, že ty odvážlivce, kteří se rozhodli používat e-aukce, tím dostává do podezření, resp. podezřívání, většího než kdyby pracovali postaru bez e-aukcí. Aby to bylo ještě komplikovanější, tak se v jeho názoru zhlédla ve svém zanícení slovenská Transparency International. Ale co když je to jinak? Vždyť když si e-aukci dělá úřad sám, tak disponuje kontrolními mechanismy a navíc jeho zaměstnanci dokládají své vzdělání a bezúhonnost. Naopak když pro vás někdo udělá e-aukci outsourcingem, tak, co vy o něm víte, co víte o jejím zákulisí? Co víte o administrátorovi? Je slušný, nepodvádí, má čistý štít, nebyl trestaný? Nemá prospěch z vítězství konkrétního soutěžícího? Nebere peníze od obou stran? Proč by právě zaměstnanci z privátních firem měli být lepší nebo naopak horší než lidé z veřejného sektoru? Vždyť v tom asi lítáme všichni zhruba stejně. Nevypadá to, že by na úřadech měli pracovat jenom lumpové, ve firmách čestní občané a v neziskových zase jenom chytří a obětaví hrdinové. To by ten svět byl moc jednoduchý. Ovšem to důležité, co by bylo dobré si přesto všechno o e-aukcích pamatovat je, že ve výsledku šetří čas, peníze a charakter. 

Milan Kaplan

Prečo nechceme povinné elektronické aukcie

Tento nadpis by sa asi hodil lepšie do blogu nejakého dodávateľa (aj keď aj my sme dodávateľ) a nie na stránky najväčšieho poskytovateľa softwaru na aukcie na Slovensku. Ale klasický dodávateľ by ešte z nadpisu vyhodil “povinné”

Dnes sú aukcie veľkou módou. Za tie roky, čo školím klientov, som sa vždy na začiatku školenia pýtal, kto nikdy nepočul o aukcii. Pred piatimi rokmi sa hlásili skoro všetci. Postupne ten počet klesal a dnes (29.9.2010) sa už neprihlásil nikto. Aukciám sa jednoducho dnes nedá uniknúť. Je to moderná téma, v novinách skoro každý deň, diskusie pod článkami nekonečné a niektoré z príspevkov aj zmysluplné. Vláda sa rozhodla, že to s aukciami skúsi. Snahy tu boli aj v minulom volebnom období, ale zostali len na úrovni rétorických cvičení o 30% úsporách vo verejnom obstarávaní.

Títo vyzerajú byť iní. Aukcie boli predvolebnou témou, po voľbách o nich vláda neprestala hovoriť a dokonca sa tu aj objavil návrh novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorý prikazoval uskutočňovať aukcie pri nákupe tovarov pre všetkých obstarávateľov. Minulú stredu síce na vláde neprešiel (?) ale už v piatok to kompenzovali uznesením vlády, ktoré prikazuje všetkým ústredným orgánom, ich organizáciám, štátnym podnikom použiť aukcie pri obstarávaní tovarov A SLUŽIEB A PRÁC (čiže vždy) od januára budúceho roku. Viac tu a tu .

Oproti návrhu zákona síce vypadla minimálne samospráva (tu ale aukcie aj tak tí, čo chceli, používajú) a spoločnosti, kde štát nemá 100% účasť, ale na druhej strane sa rozšíril okruh použitia z tovarov na všetko. A teraz poďme počítať. Ministrov je 12, nech má každý vo svojom rezorte len 20 organizácií (veľmi veľmi konzervatívny odhad, ale pre toto počítanie nám to stačí). To je 240 organizácií, k tomu nejaké tie ústredné orgány, dajme tomu 20, potom štátne podniky – možno 20. Ďalej nemusíme počítať, zatiaľ je to približne 280 subjektov. Títo všetci by mali o tri mesiace nabehnúť na elektronické aukcie pri všetkom a bez výnimky. Takže máme približne určenú stranu dopytu. A teraz sa poďme pozrieť na stranu ponuky.

Trh poskytovateľov elektronických aukcií je neobvyklý. Počet hráčov sa dá spočítať na prstoch jednej ruky a keď to veľmi preženiem, tak nám stačí maximálne ruka druhá a aj na nej ostanú neobsadené prsty. Teoreticky tu existuje EVO, program na elektronické verejné obstarávanie zabezpečený štátom, ktorý stál veľa peňazí a nikto ho nechce (používať). Od roku 2007 len niečo vyše 300 súťaží z celej možnej skupiny stoviek verejných obstarávateľov, ktorí sa tešili, že budú mať program zadarmo. EVO ale rieši len fázu zadávania ponúk, modul aukcie síce má, ale nikto ho nikdy nepoužil a z toho je jasné, že tadiaľ cesta nevedie (prvá aukcia bude v týchto dňoch na ministerstve školstva, podľa mňa aj posledná). EVO určite nemôžeme v našom prípade brať ako možný software na nasadenie aukcií od januára. Potom je tu NAR marketing, so svojim produktom PROe.biz. NAR je ďaleko najväčším hráčom na trhu (odhad je 80%), s najväčším počtom uskutočňovaných aukcií, s najväčším počtom klientov, užívajúcich software na aukcie. Ale NAR má na Slovensku v tejto chvíli niečo vyše 50 aktívnych klientov, ktorí aukcie pravidelne vyhlasujú. Začína nám to zapínať? Pokiaľ by NARu pripadla len polovica z možného koláča, znamenalo by to trojnásobok existujúcej klientely. Je potrebné si uvedomiť, že predajom softwaru to celé len začína, nie končí. Ten, kto chce aukcie používať, musí vedieť, ako na to, resp. sa to niekde naučiť. Znamená to trvalé poskytovanie odbornej pomoci, konzultácie pri nastavení jednotlivých súťaží, komunikácia s dodávateľmi, pomoc s prípravou aukcií … To sú stovky nových súťaží a na trhu v súčasnosti nie je dostatok ľudí s potrebnými odbornými znalosťami. 

Ďalší poskytovatelia sú viac-menej symbolickí. Je ich menej ako 5, počet predaných softwarov môžme odhadovať na jednotky a skôr o nich počuť v tlači vo vlastných PR článkoch ako v reálnom nasadení.

Potom je tu druhá skupina poskytovateľov, ktorí ale nepredávajú software, ale živia sa outsourcingom aukcií. Za úplatu uskutočnia elektronickú aukciu za obstarávateľa, ktorý “len” pripraví podklady, uskutoční zber prvotných ponúk a odovzdá predbežné vyhodnotenie. Tieto firmy majú pomerne širokú klientelu, pretože u každého klienta uskutočnia zopár aukcií a potom idú ďalej, lebo obstarávateľ zistí, že je to príliš drahé. Keďže vláda predpokladá povinné aukcie, teda vždy a dlhodobo, toto nie sú možní dodávatelia požadovaného produktu. Čiastočne dopyt pokryjú, ale v našom prípade nehrajú podstatnú úlohu, pretože sa bavíme o stovkách až tisíckach aukcií. Týchto firiem je na trhu tiež len pár a niektorí sem priputovali aj zo skupiny predajcov softwaru, lebo sa im na tomto poli darí viac.

Zrátané a spočítané, aj keby sa všetci aktuálni provideri na trhu spojili, nie sú schopní pokryť ani polovicu aktuálneho dopytu… Vzniká tu priestor pre “rýchlokvasené” produkty, ktoré vzniknú za pár dní s nálepkou sw na e-aukcie a zaplavia trh. Obstarávateľ, ktorý nemá žiadne informácie o tom, čo vlastne chce a ako taký software má vyzerať, je v pasci. Získa lacný program bez akejkoľvek podpory, ale on musí 1. januára vyhlásiť prvé aukcie. Prvé takéto požiadavky už začínajú chodiť a je jasné, že úradníci nevedia, čo majú dopytovať. Toto všetko v konečnom dôsledku môže priniesť diskreditáciu aukcií, pretože sa začnú množiť nepodarené súťaže (v dôsledku absencie know-how), na ktoré odporcovia aukcií len čakajú.

Povinné elektronické aukcie sú dobrou (aj) politickou témou. Aukcie naozaj fungujú a sú prínosom pre každého obstarávateľa, ktorý ich zaviedol. Ale uvedomil si niekto, kto tento návrh presadil, že drvivá väčšina tých, ktorí aukcie od januára musia používať, to nebude vedieť efektívne nasadiť a používať?

Poďme šetriť, páni ministri

Od nástupu novej vlády počúvame neustále o šetrení a hľadaní zdrojov, často sa spomínajú predražené tendre za minulej vlády v jednej vete s tým, ako sa to zmení. Šetrenie je činnosť  bohumilá, väčšina z nás to pozná na vlastnej koži, ale ak o tom hovoria ľudia, ktorí spravujú miliardy nás všetkých, je to oveľa zaujímavejšie. Jedným z najlepších nástrojov, ako vo verejnom obstarávaní šetriť peniaze, sú elektronické aukcie. A keďže sa aukciám venujeme už 10 rokov, nielen že vyjadrenia o úsporách berieme vážne, ale zároveň vieme, že sú to ciele veľmi jednoducho dosiahnuteľné. Stačí chcieť. Aby sme to ministrom uľahčili, minulý týždeň sme pani premiérke a všetkým členom vlády zaslali list nasledovného znenia:

Vážený pán minister,
s potešením prijímame správy o zámere súčasnej vlády využívať v rámci verejných zákaziek elektronické aukcie. V súvislosti s tým Vám ponúkame ZADARMO a bez ďalších podmienok najúspešnejší e-aukčný systém v privátnom a verejnom sektore na území Česka a Slovenska. Volá sa PROe.biz a sme jeho autormi a prevádzkovateľmi. Ponuku chápeme ako bezplatné polročné užívanie na ministerstve v absolútnom tvare, kedy nepožadujeme platby ani z úspor, ani za podporu. Touto ponukou Vám chceme umožniť overiť si v praxi deklarované výhody aukcií.
Bezpečnosť systému, okrem iného, je doložená skutočnosťou, že ho používajú aj banky a iné finančné inštitúcie. Prostredníctvom neho sa uskutočnilo 35 000 e-aukcií, z toho v štátnej a municipálnej sfére vyše 4000 v celkovom finančnom objeme 200 mil €. Priemerná dosahovaná úspora je 12%. E-aukcie je možné využiť na zákazky s nízkou hodnotou, podprahové, podlimitné aj nadlimitné zákazky. V privátnej sfére sa využíva aj na veľmi náročné stavebné zákazky v rozsahu miliárd €.
Na túto akciu nie je potrebné na Vašej strane ani na strane dodávateľov nič inštalovať, do sw sa vstupuje cez internet tzv. vzdialeným prístupom. E-aukčný systém by si, rovnako ako 95% našich užívateľov, obsluhovali pracovníci Vášho úradu sami. Ich zaškolenie poskytneme tiež zadarmo.
Na to, aby Vám akcia priniesla efekt, bude nutná podpora vedenia inštitúcie. Môžeme poskytnúť informácie, ako podobnú situáciu riešili mestá , veľké aj malé nemocnice alebo súkromné firmy. Počas celého obdobia akcie budeme poskytovať odbornú uživateľskú podporu.
V prílohe je referenčný list užívateľov a informácie o konferencii eBF, o jedinečnej akcii, kde sa diskutuje aj na tému úspor rozpočtových finančných prostriedkov a transparentnosti výberu dodávateľov verejných zákaziek.

S úctou

Tomáš Trenkler
Country manager