Elektronické aukcie sú hit. Tušili sme to v minuloročnej predvolebnej kampani, prišlo septembrové uznesenie vlády a napokon aprílová novela zákona o VO. Každú chvíľu čítame (alebo pozeráme) o úspešných e-aukciách, vysokých úsporách a moderných ministroch. Na druhej strane máme ministra, ktorý už dávno vedel, že diaľnice sa e-aukciami stavať nedajú, máme ÚVO, ktoré po piatich rokoch e-aukcií v zákone o VO rieši, ako tie e-aukcie majú vlastne vyzerať, máme “bezplatné” EVO, ktorého e-aukčný modul sa po rokoch opomínania začal používať len preto, že to niektoré ministerstvá dali jednoducho príkazom a máme aj softvér, kde si môžete e-aukciu urobiť za skvelých 10 eur. Ako to teda s e-aukciami u nás naozaj je?
Na septembrovú výzvu bezplatne si vyskúšať na pol roka najpoužívanejší softvér na trhu kladne reagovala menej ako polovica ministerstiev. Zvyšok sa rozhodol, že taký luxus, ako mať niečo zadarmo, si nemôžu dovoliť, a preto sa rozhodli rovno vypísať tendre na nákup e-aukčného softvéru. Podivná logika, hlavne ak si uvedomíme, že na trhu existuje niekoľko poskytovateľov, ktorí časovo obmedzenú bezplatnú prevádzku svojich softvérov umožňujú.
Nami organizovaný novembrový workshop o e-aukciách v obstarávaní, ktorý bol akýmsi úvodom do tejto problematiky sa stretol s veľkým záujmom, vyše 120 účastníkov tohto podujatia prekvapilo aj nás. Znamenalo to, že táto téma je aktuálna, otázok je viac ako odpovedí a nikto vlastne nevie, čo bude po novom roku, kedy majú byť aukcie povinné pre centrálne orgány.
Medzitým sa trh rozhýbal, na trhu sa objavili noví hráči, tí starí oprášili ponuky, obleky a snažili sa ukrojiť si z koláča čo najväčší kus. Keďže úradníci podcenili prípravu, tesne pred koncom roku ich prekvapili listy z ministerstiev o tom, že na základe uznesenia vlády spred pár mesiacov sú povinní o pár dní všetky obstarávania vykonávať pomocou elektronickej aukcie. A vraj keby sa náhodou nevedeli rozhodnúť v neprebernej ponuke trhu, štát im dáva k dispozícii praxou overený a bezplatný systém EVO. Počkať, praxou overený nebol (3 e-aukcie od roku 2007, všetky na jeseň 2010), a vlastne ani bezplatný. Tí šťastnejší sa vôbec rozhodovať nemuseli, niektoré ministerstvá im rovno EVO nanútili.
Pre tých ostatných nastal boj s časom, za pár dní vybrať e-aukčný softvér resp. poskytovateľa. Ťažká úloha pre niekoho, kto nikdy reálnu e-aukciu a vlastne ani poskytovateľa pri práci nevidel. Ako to teda urobíme? Zadanie nemôže byť komplikované, je to predsa len nejaký blbý program. Takže dáme požiadavku na súlad so zákonom o VO a je to. Jediné kritérium – cena. Služby? Aké služby, žiadne služby nepotrebujeme. A tak sa vyberalo, vyhodnocovalo a nakupovalo. Zlaté obdobie superlacných programov bez akejkoľvek pridanej hodnoty. V tých pár eurách totiž žiadna pridaná hodnota byť nemohla, jednoducho sa tam nevojde. To sa ale kupujúci dozvie až vo chvíli, keď začne program aj používať. Že ten server sem-tam spadne, lebo za malé peniaze málo muziky. Že to bolo uprostred nadlimitky, ktorú na ministerstve pripravovali pol roka? Ale to nám nikto nepovedal, že za tie peniaze to má aj bezproblémovo fungovať. Technické problémy sa riešia dlho, nemám sa komu dovolať, uchádzač nevie, čo má robiť? Všetko má svoju cenu. Mať softvér a vedieť ho efektívne využívať totiž nie je to isté.
Uchádzači, ktorých podľa rozhodnutí ÚVO všetci diskriminujú, veľmi rýchlo zistili, odkiaľ vietor fúka a kde sú diery v zákone. Z e-aukcií sa stali internetové hry, kde sa firmy zahrajú na online súťaž a keď sa dostanú s cenami na nulu, prípadne pár centov, s úsmevom na tvári pošlú obstarávateľa do háj, vraj sa len pohrali a zákon je na nich (uchádzačov) prikrátky. Majú to naštudované, koťuhy. Našťastie tú pár možností na ochranu vyhlasovateľov máme, len sa musia naučiť ich využívať.
E-aukcie stále čakajú na svoju príležitosť. To, čo bezproblémovo funguje v súkromnom sektore, sa v tom verejnom utápa v nedokonalom zákone, absurdnom chápaní transparentnosti a diskriminácie, záujmami politikov a v neposlednom rade aj dodávateľov. Potrebujeme zákon, ktorý nechráni len uchádzačov ale aj obstarávateľov. Potrebujeme politikov, ktorí o e-aukciách nielen rozprávajú ale ich realizovanie aj priamo podporujú a/alebo odmeňujú. Potrebujeme zodpovedných dodávateľov, ktorí poznajú svoje hranice a vedia, že vyhrať e-aukciu je predovšetkým záväzok. Len tak sa môžeme pohnúť dopredu.
Príspevky
